* článek vznikl v rámci [experimentálního facebookového deníku Fakt!](http://www.facebook.com/Fakt.Aktualne), který ve spolupráci s Aktuálně.cz vydávají studenti FSS Masarykovy univerzity
Praha - Dobrý sluha, ale zlý pán - i tak sa dá hovoriť o ohni, kreditných kartách či o demokracii.
V poslednej dobe sa však viac než kedykoľvek predtým ukazuje, že podobné tvrdenie viac než presne sedí i na sociálne siete. Výraznú úlohu zohrali ako vo vlne revolúcií v moslimskom svete, tak počas nedávnych výtržností vo Veľkej Británii.
Prevažujú v angažovanosti týchto služieb v celospoločenskom dianí pozitíva, alebo negatíva? Mali by ich vlády využívať vo svoj prospech, alebo by mali mať možnosť ich dočasne "vypnúť"? A ako veľmi by sa na informácie "z prvej ruky" mali spoliehať klasické, "staré" médiá?
I o týchto témach diskutovali užívatelia na stránke SocNety.
Médiá na strane terorizmu
Útočník stojaci za nedávnymi tragickými udalosťami v Nórsku, Anders Behring Breivik, si pár dní pred útokmi založil účty na komunitných weboch a naplnil ich obsahom, ktorý následne vytváral jeho mediálny obraz.
Konkrétne sa jedná o jeho facebookový profil, ktorý už je prevádzkovateľom služby zablokovaný.
Stále sú však z neho zachované screenshoty - sú na nich jeho fotografie (i s inými osobami, ktoré dokonca nie sú nijakým spôsobom cenzurované), zoznamy obľúbených filmov či linky na piesne, ktoré na svojom profile zverejňoval. Účet na Twitteri obsahoval iba jeden príspevok, po hacknutí skupinou Anonymous bol prednedávnom zmazaný.
Je veľmi pravdepodobné, že tieto materiály boli Breivikom vyrobené v rámci určitej "marketingovej stratégie" - médiám v podstate poskytol to, čo chcel, aby o ňom zveřejňovali. Nepodporujú však médiá zverejňovaním takýchto materiálov pôvodný zámer ich autora, to zn. vykresľovať ho tak, ako si to sám naplánoval a želá? A nebolo by na druhej strane proti primárnemu poslaniu médií (informovať) takéto materiály nezverejňovať?
Diskutujúci na SocNetoch okrem iného píšu:
Magdaléna Křížová: Záleží prostě asi případ od případu a podle mě by to asi média nemusela s těmi informacemi přehánět a zveřejňovat je trochu citlivě. Lidi si to sami neumí utřídit a hlavně nechtějí - nejsou zvyklí a nechtějí si shánět informace i z jiných zdrojů, aby to pak případně porovnali a utříbili si to. Holt, lid je líný.
Miroslav Vlček: Celkovo mám pocit, že sa tejto udalosti venuje viac priestoru, ako je potrebné. Jasné, ľudia o tom chcú počuť, ale rozhovory s klinickými psychológmi na 10 minút, počas ktorých nič tento "odborník" nepovie, mi prídu už dosť zbytočné.
Pridajte sa do diskusie aj vy: najdete ji zde.
Veľmi príbuznou témou je i zverejňovanie necenzurovaných fotiek obetí násilných činov. V prípade Breivikovho besnenia sme boli zo všetkých strán zahlcovaní fotkami, menami a príbehmi ľudí, ktorí piatkové udalosti neprežili. Jedná sa o emocionálne vydieranie, alebo o potrebný informačný servis?
Vyjadrite sa v nasledujúcej ankete.
Používať, cenzurovať alebo rovno vypínať?
Sociálne siete a komunitné weby už viackrát dokázali, že vedia byť vhodným informačným kanálom či substitútom klasických médií v obdobiach kríz.
Slúžiť však môžu nielen v pozitívnom, ale i v negatívnom zmysle - počas nepokojov v UK boli katalyzátorom nezmyselných výtržností. Mali by mať vlády právo v podobných situáciách cenzurovať, či dokonca dočasne znefunkčniť takéto služby?
Štefan Janíček: To by prakticky pochovalo tento kanál ako alternatívu k bežným médiám, ktoré už sú cenzurované a vyvolalo by to tlak po ďalšej alternatíve. Ale tak to fungovalo doteraz pri všetkej komunikácii. Vždy prišla nová technológia, ľudia to využili na väčšiu slobodu a štát sa oneskorene prispôsobil, čím sa vrátili na začiatok, aby následne prišla ďalšia nová technológia.
Pridajte sa do diskusie aj vy: najdete ji zde.
Význam diskusií
V našom kultúrnom kontexte sa na rozvoj kritického myslenia počas vzdelávania nijakým spôsobom nemyslí - tento fakt spolu s rýchlo sa rozvíjajúcim svetom nových médií rapídne zvyšuje dôležitosť otvorených verejných diskusí.
Rozhovory na témy podobné tým v SocNetoch rozhodne neprinesú jednoznačný výsledok či ultimátne riešenia komplikovaných otázok, vyburcujú však ľudí k tomu, aby si uvedomili dôležitosť kritickejšieho prístupu k mediálnym obsahom. Snáď.
